Sviatok Božieho Tela s procesiou

Festum Sanctissimi Corporis Christi cum processione

Cibávit eos

Podľa misálu:		Kód: T07-AAA-UU6-000-KMP
Missale Romanum. Romae: Editio Typica, 1962. Nihil obstat quominus imprimatur. Romae, ex aedibus Sacre Rituum Congregationis, die 23 Iunii 1962. Arcadius M. Card. Larraona

Str. M_LS1952	Str. M_LS1966	Str. M_L1962	Str. JKS_II.1947	Str. RR_S1937
652-657	664-669	375-377	210	474-483

Kristus nám zanecháva seba v Eucharistri. Po sviatku najsv. Trojice slávime druhé veľké tajomstvo viery katolíckej: Najsv. Sviatosť Oltárnu. V tejto sviatosti postavil Kristus pomník svojej nekonečnej lásky k nám. Stal sa nám obetou, nadprirodzeným pokrmom a ostáva medzi nami sviatostným spôsobom. Pri sv. obete obdivujeme toto vznešené tajomstvo a potom vyjdeme do sveta hlásať slávu eucharistického Spasiteľa. Procesia je triumfálnym pochodom Eucharistie. Štyri zastávky so Štyrmi evanjeliami znázorňujú štyri strany sveta, teda celý svet. Svet sa mu klania a Spasiteľ ho požehnáva. Deň ustanovenia tejto sviatosti je Zelený štvrtok. Cirkev však chce toto tajomstvo osláviť aj v oddanej radosti, a preto mu venuje deň na začiatku leta, keď sa príroda úplne rozvinula a poskytuje nádherný rámec slávnosti. Sviatok zaviedol pápež Urban IV. roku 1252 pre celú Cirkev po videní sv. Juliany z Lutychu. Procesia sa ujímala od roku 1279. Text sv. omše i ofícia sostavil sv. Tomáš Akvinský, cirkevný učiteľ a básnik, ktorý sa vyznačoval mimoriadnou úctou k najsv. Sviatosti Oltárnej. Sv. omša prízvukuje Eucharistiu ako nadprirodzený pokrm, procesia oslavuje Kristovu prítomnosť v Eucharistii. Boh sa postaral o pokrm svojho ľudu v púšti, podobne sa postaral aj o náš duchovný pokrm v púšti života zemského (intr.). Eucharistia je pamiatkou Kristovho umučenia, teda obetou (orácia, lekcia) a naším pokrmom (evanj.). Medzi lekciou a evanjeliom spievame nádhernú sekvenciu Lauda Sion, v ktorej liturgia rozoberá celú náuku o Eucharistii. Sekvencia je interpretáciou predchádzajúceho verša: „Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj.“ S Eucharistiou úzko súvisí kňazský úrad, na ktorom máme aj my, kresťania, podiel (všeobecné kňažstvo - ofert.). V svojom kruhu vítame eucharistického Spasiteľa, ktorý sa obetuje za nás pod posv. spôsobmi. Zasadáme za sviatočný stôl Kristov pri sv. prijímaní (kom.), ktoré nám predobrazuje večné požívanie Krista v nebi (postkom.).

Odporúčané čítanie:
	Meditácia In: Körper, K.: Prameň z Boha. Modlitebná, obradná, omšová, rozjímačná a poučná kniha pre vzdelaných katolíkov. Spolok sv. Vojtecha: Trnava, 1948.
	Poučenie s modlitbami

Partibus de S. Missa. Časti sv. omše Interaktívne záložky
I. Predomša slova. Omša katechumenov
Príprava:	Asperges me - Pokrop ma \| Introitus - Pristup - Vstup \|
Bohoslužba modlitbová:	Kýrie, eléison - Gospodi, pomiluj - Pane, zmiluj sa \| Gloria in excelsis Deo - Slava va višńich Bogu - Sláva Bohu na výsostiach \| Oratio - Molitva - Modlitba \|
Bohoslužba poučná:	Lectio - Čtenje - Čítanie \| Graduale - Stepennaja - Stupňový spev \| Sekvencia \| Sequéntia sancti Evangélii - Poslědovanje svetago Evangelija - Stať zo svätého Evanjelia \| Credo in unum Deum - Věruju v jedinago Boga - Verím v jedného Boha \|

II. Omša obety
Obetná príprava:	Offertorium - Prinos - Obetovanie \| Orate Fratres - Modlite sa bratia \| Secreta - Tajnaja - Tichá modlitba \|
Obetný úkon:	Prefatio - Prědslovje - Prefácia \| Sanctus, sanctus, sanctus - Svet, svet, svet - Svätý, svätý, svätý \| Canon Misæ - Pravilo Misi - Omšové pravidlo \|
Obetná hostina:	Pater Noster - Otče naš - Otče náš \| Agnus Dei - Aganče boži - Baránok Boží \| Confíteor - I spovědaju se - Vyznávam \| Dómine, non sum dignus - Gospodi, něsam dostojan - Pane, nie som hodný \| Communio - Pričešćenje - K prijímaniu \| Postcommunio - Popričešćenje - Po prijímaní \|
Záver:	Benedicámus Dómino - Dobrorečme Pánovi [Namiesto ~~„Ite, missa est“~~] \| Ultimum Evangelium - Začelo svetago Evangelja ot Ivana - Posledné evanjelium \|

Proprium Missæ. Menlivé časti sv. omše

Podľa liturgického obdobia a svätých

Proprium de tempore	sviatok I. triedy	T07 De tempore «per annum» post Pentecosten
Téma sv. Evanjelia: Chlieb večného života

Int.	Lect.	Grad.	Evan.	Ofer.	Com.
Ž 81, 17 a 2	1 Kor 11, 23-29	Ž 145, 15-16; Jn 6, 56-57	Jn 6, 56-59	Lv 21, 6	1 Kor 11, 26-27
Ps 80, 17 et 2	1 Cor 11, 23-29	Ps 144, 15-16; Ioann 6, 56-57	Ioann 6, 56-59	Levit 21, 6	1 Cor 11, 26-27

Ordinarium Missæ. Ordinárium sv. omše Spevy gregoriánskeho chorálu podľa Rímskeho graduálu

In festis classis I. Na sviatky I. triedy
Odporúčané zostavy podľa Kyriále z r. 1961:	Kyr.	Glo.	Cre.	San.	Agn.	Ite	Ben.
II. Kyrie fons bonitatis (KYR02)	♬	♬	-	♬	♬	♬+♬	-
III. Kyrie Deus sempiterne (KYR03)	♬	♬	-	♬	♬	♬	-
Spevy podľa ľubovôle (1961):
Zobraz zoznam spevov podľa ľubovôle

Omšová pieseň podľa JKS:	Int.	Ofe.
223a - Pri tejto slávnosti (pri sv. omši) [Sacris solémniis]	223a, 1	223a, 2-3

Po premenení:	Na prijímanie:	Po sv. omši:
223a, 4	223a, 5-6	223a, 7
223a - Pri tejto slávnosti (pri sv. omši) [Sacris solémniis]	223a - Pri tejto slávnosti (pri sv. omši) [Sacris solémniis]	223a - Pri tejto slávnosti (pri sv. omši) [Sacris solémniis]

Ruženec Blahoslavenej Panny Márie. Rosarium de Beata Virgine Maria

Sviatosť pokánia. De Sacramento Pœnitentiæ


OZNAMY		OZNAMY

Tabuľka vnorených prvkov:

✠ Začiatok sv. omše ✠

✠ Koniec sv. omše ✠

Začiatok procesie – Javte, ústa, Dôstojného (JKS 317) (Principium processus – Pange, lingua, gloriósi (Hymnus S. Thomæ Aquinatis))

I. Oltárik – Pri tejto slávnosti (JKS 223b) (I. Statio – Sacris solémniis (Hymnus S. Thomæ Aquinatis))

Evanjelium (Lk 14, 16-24) (Evangelium (Luc. 14, 16-24))

Modlitba a požehnanie – Kŕmil ich najlepšou pšenicou (Oratio et Benedictio – Cibávit eos ex ádipe fruménti)

II. Oltárik – Nebeské slovo (JKS 224) (II. Statio – Verbum supérnum (Hymnus S. Thomæ Aquinatis))

Evanjelium (Jn 6, 51-55) (Evangelium (Joann. 6, 51-55))

Modlitba a požehnanie – Nebeský chlieb si im dal (Oratio et Benedictio – Panem cæli dedit eis)

III. Oltárik – Ó, Pôvodca nášho blaha (JKS 225) (III. Statio – Salútis humánæ Sator (Hymnus Pp. Urbanua VIII.))

Evanjelium (Jn 6, 56-59) (Evangelium (Joann. 6, 56-59))

Modlitba a požehnanie – Z neba si im dal chlieb (Oratio et Benedictio – Panem de cælo præstitísti eis)

IV. Oltárik – Večný náš Kráľ a Najvyšší (JKS 226) (IV. Statio – Ætérne Rex altíssime (Hymnus s. Ambrosius))

Evanjelium (Mt 26, 26-29) (Evangelium (Matth. 26, 26-29))

Modlitba a požehnanie – Vyveď chlieb zo zeme (Oratio et Benedictio – Edúcas panem de terra)

Záverečné modlitby (Ultimae orationes)

Prevelebnej tu Sviatosti a Otcu, Synu premilému (Tantum ergo Sacraméntum et Genitóri, Genitóque)

Začiatok sv. omše
Sviatok Božieho Tela s procesiou (Festum Sanctissimi Corporis Christi cum processione)

✠ Asperges me. Kropenie svätenou vodou ✠

(484 - Hysopom ma pokrop, Pane)

✠ Introíbo ad altáre Dei. Pristúpim k oltáru Božiemu ✠
‡ Ⰲⱔⱀⰻⰴⱆ ⰽⱔ ⱁⰾⱔⱅⰰⱃⱓ Ⰱⱁⰶⰻⱓ. Vnidu k oltarju Božiju ‡

✠ Confíteor. Vyznanie hriechov (miništranti) ✠
‡ Ⰻⱄⱂⱁⰲⱑⰴⰰⱓ ⱄⰵ. Ispovjadaju se ‡

✠ Deus, tu convérsus. Bože, obráť sa ✠
‡ Ⰱⱁⰶⰵ, ⱅⰻ ⱁⰱⱃⰰⱌⱔ ⱄⰵ. Bože, ti obrać se ‡

✠ Ordo incensationis altaris. Obrad incenzácie (okiadzania) oltára ✠

Introitus ^{Ps 80, 17 et 2}		Vstup ^{Ž 81, 17 a 2}
Cibávit eos ex ádipe fruménti, allelúia: et de petra, melle saturávit eos, allelúia, allelúia, allelúia. Exsultáte Deo, adiutóri nostro: iubiláte Deo Iacob ℣. Glória Patri, et Fílio, et Spirítui Sancto. ℟. Sicut erat in princípio, et nunc, et semper, et in saecula saeculórum. Amen. Cibávit eos ex ádipe fruménti, allelúia: et de petra, melle saturávit eos, allelúia, allelúia, allelúia.		Kŕmil ich jadrom pšeničným, aleluja, a sýtil ich medom skalnatým, aleluja, aleluja, aleluja. Plesajte Bohu, nášmu pomocníkovi, jasajte Bohu Jakubovmu. ℣. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. ℟. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždicky i na veky vekov. Amen. Kŕmil ich jadrom pšeničným, aleluja, a sýtil ich medom skalnatým, aleluja, aleluja, aleluja.

✠ Kýrie, eléison. Pane, zmiluj sa. (Ordinarium Missæ: II. Kyrie fons bonitatis / III. Kyrie Deus sempiterne) ✠ 》 Alebo spev Kýrie ad libitum (podľa ľubovôle) 《
℣. Kýrie, eléison. ℟. Kýrie, eléison. ℣. Kýrie, eléison. ℟. Christe, eléison. ℣. Christe, eléison. ℟. Christe, eléison. ℣. Kýrie, eléison. ℟. Kýrie, eléison. ℣. Kýrie, ℟. eléison.		℣. Pane, zmiluj sa. ℟. Pane, zmiluj sa. ℣. Pane, zmiluj sa. ℣. Kriste, zmiluj sa. ℟. Kriste, zmiluj sa. ℣. Kriste, zmiluj sa. ℣. Pane, zmiluj sa. ℟. Pane, zmiluj sa. ℣. Pane, ℟. zmiluj sa.

✠ Gloria in excelsis Deo. Sláva na výsostiach Bohu (Ordinarium Missæ II./III.) ✠ 》 Alebo spev Glória ad libitum (podľa ľubovôle) 《
℣. Gloria in excelsis ✽ Deo ℟. Et in terra pax homínibus bonæ voluntátis. ℣. Laudámus te. ℟. Benedícimus te. ℣. ✽ Adorámus te. ℟. Glorificámus te. ℣. ✽ Grátias ágimus tibi propter magnam glóriam tuam. ℟. Dómine Deus, Rex coeléstis, Deus Pater omnípotens. ℣. Dómine Fili unigénite, ✽ Jesu Christe. ℟. Dómine Deus, Agnus Dei, Fílius Patris. ℣. Qui tollis peccáta mundi, miserére nobis. ℟. Qui tollis peccáta mundi, ✽ súscipe deprecatiónem nostram. ℣. Qui sedes ad déxteram Patris, miserére nobis. ℟. Quóniam tu solus Sanctus. ℣. Tu solus Dóminus. ℟. Tu solus Altíssimus, ✽ Jesu Christe. ℟. Cum Sancto Spíritu ✠ in glória Dei Patris. Amen.		℣. Sláva na výsostiach ✽ Bohu. ℟. A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. ℣. Chválime teba. ℟. Dobrorečíme tebe. ℣.✽ Klaniame sa tebe. ℟. Oslavujeme teba. ℣.✽ Vďaky vzdávame tebe pre veľkú slávu tvoju. ℟. Pane Bože, Kráľu nebeský, Bože Otče všemohúci. ℣. Pane, jednorodený Synu, ✽ Ježižu Kriste. ℟. Pane Bože, Baránku Boží, Synu Otca. ℣. Ty, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. ℟. Ty, ktorý snímaš hriechy sveta, ✽ prijmi našu poníženú prosbu. ℣. Ty, ktorý sedíš na pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. ℟. Lebo len ty si svätý. ℣. Len ty si Pán. ℟. Len ty si najvyšší, ✽ Ježišu Kriste. ℟. S Duchom Svätým ✠ v sláve Boha Otca. Amen.

I. Oratio		I. Modlitba
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Orémus. Deus, qui nobis sub Sacraménto mirábili passiónis tuæ memóriam reliquísti: tríbue, quǽsumus, ita nos Córporis et Sánguinis tui sacra mystéria venerári; ut redemptiónis tuæ fructum in nobis iúgiter sentiámus: Qui vivis et regnas cum Deo Patre, in unitate Spiritus Sancti, Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Bože, ktorý v predivnej Sviatosti Oltárnej zanechal si nám pamiatku umučenia svojho: dopraj, prosíme; aby sväté tajomstvá Tela a Krvi tvojej uctievali sme tak, žeby skusovali sme stále v sebe ovocie vykúpenia tvojho: Ktorý žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

✠ Doplnkové orácie ✠

Odporúčané cez rok (po sviatku Očišťovania bl. P. Márie, od 3. februára po Popolcovú stredu a od 1. nedele po Turícach po Advent):
II.: (V6C) Za orodovanie svätých
III.: ľubovoľná

Lectio ^{1 Cor 11, 23-29}		Čítanie ^{1 Kor 11, 23-29}
Léctio Epístolæ beáti beáti Pauli Apóstoli ad Corinthios. Fratres: Ego enim accépi a Dómino quod et trádidi vobis, quóniam Dóminus Iesus, in qua nocte tradebátur, accépit panem, et grátias agens fregit, et dixit: Accípite, et manducáte: hoc est corpus meum, quod pro vobis tradétur: hoc fácite in meam commemoratiónem. Simíliter et cálicem, postquam cenávit, dicens: Hic calix novum Testaméntum est in meo sánguine. Hoc fácite, quotiescúmque bibétis, in meam commemoratiónem. Quotiescúmque enim manducábitis panem hunc et cálicem bibétis, mortem Dómini annuntiábitis, donec véniat. Itaque quicúmque manducáverit panem hunc vel bíberit cálicem Dómini indígne, reus erit córporis et sánguinis Dómini. Probet autem seípsum homo: et sic de pane illo edat et de calice bibat. Qui enim mánducat et bibit indígne, iudícium sibi mánducat et bibit: non diiúdicans corpus Dómini. ℟. Deo gratias.		Čítanie z listu sv. Pavla apoštola Korinťanom. Bratia! Ja som totiž prijal od Pána (náuku), ktorú som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v ten večer, keď bol zradený, vzal chlieb a keď vykonal modlitby dobrorečenia, lámal (ho) a povedal: Vezmite a jedzte! Toto je telo moje, ktoré sa za vás obetuje. Toto čiňte na moju pamiatku! Podobne (vzal) po večeri aj kalich a povedal: Tento kalich je nová smluva v mojej krvi! Kedykoľvek ho budete piť, čiňte to na moju pamiatku! Vždy teda, keď jete tento chlieb a pijete tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ on sám nepríde. Preto ktokoľvek by nehodne jedol tento chlieb alebo pil tento kalich Pána, previní sa proti telu a krvi Pána. Nech sa teda každý najsamprv skúma, a len tak nech je z toho chleba a pije z toho kalicha. Lebo kto nehodne je a pije, ten si je a pije odsúdenie, pretože nerozoznáva telo Pánovo. ℟. Bohu vďaka.

Graduale ^{Ps 144, 15-16; Ioann 6, 56-57}		Stupňový spev ^{Ž 145, 15-16; Jn 6, 56-57}
Oculi ómnium in te sperant, Dómine: et tu das illis escam in témpore opportúno, ℣. Aperis tu manum tuam: et imples omne animal benedictióne. (Allelúia, allelúia, Caro mea vere est cibus, et sanguis meus vere est potus: qui mandúcat meam carnem et bibit meum sánguinem, in me manet et ego in eo. Alleluia.)		Oči všetkých dúfajú v teba, Pane, a ty im dávaš pokrm v čas príhodný. ℣. Otváraš ruku svoju a naplňuješ všetko, čo žije, požehnaním. (Aleluja, aleluja. Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.)

Sequentia		Sekvencia
Lauda, Sion, Salvatórem, lauda ducem et pastórem in hymnis et cánticis. Quantum potes, tantum aude: quia maior omni laude, nec laudáre súfficis. Laudis thema speciális, panis vivus et vitális hódie propónitur. Quem in sacræ mensa cenæ turbæ fratrum duodénæ datum non ambígitur. Sit laus plena, sit sonóra, sit iucúnda, sit decóra mentis iubilátio. Dies enim sollémnis agitur, in qua mensæ prima recólitur huius institútio. In hac mensa novi Regis, novum Pascha novæ legis Phase vetus términat. Vetustátem nóvitas, umbram fugat véritas, noctem lux elíminat. Quod in cœna Christus gessit, faciéndum hoc expréssit in sui memóriam. Docti sacris institútis, panem, vinum in salútis consecrámus hóstiam. Dogma datur Christiánis, quod in carnem transit panis et vinum in sánguinem. Quod non capis, quod non vides, animosa fírmat fides, præter rerum órdinem. Sub divérsis speciébus, signis tantum, et non rebus, latent res exímiæ. Caro cibus, sanguis potus: manet tamen Christus totus sub utráque spécie. A suménte non concísus, non confráctus, non divísus: ínteger accípitur. Sumit unus, sumunt mille: quantum isti, tantum ille: nec sumptus consúmitur. Sumunt boni, sumunt mali sorte tamen inæquáli, vitæ vel intéritus. Mors est malis, vita bonis: vide, paris sumptiónis quam sit dispar éxitus. Fracto demum sacraménto, ne vacílles, sed meménto, tantum esse sub fragménto, quantum toto tégitur. Nulla rei fit scissúra: signi tantum fit fractúra: qua nec status nec statúra signáti minúitur. Ecce panis Angelórum, factus cibus viatórum: vere panis filiórum, non mitténdus cánibus. In figúris præsignátur, cum Isaac immolátur: agnus paschæ deputátur: datur manna pátribus. Bone pastor, panis vere, Iesu, nostri miserére: tu nos pasce, nos tuére: tu nos bona fac vidére in terra vivéntium. Tu, qui cuncta scis et vales: qui nos pascis hic mortáles: tuos ibi commensáles, coherédes et sodáles fac sanctórum cívium. Amen. Allelúia.		Chváľ, Sione, Spasiteľa, chváľ pastiera, voditeľa, v hymnách, piesňach jeho kríž. Koľko máš síl, toľko snaž sa: tak je veľká jeho krása, že ju chváliť nestačíš. Chvályhodný predmet divný, životodarný chlieb živý sláviť Cirkev káže nám. Ten chlieb nad večerným stolom, lámal dvanásť apoštolom, podľa viery našej Pán. Buď mu chvála plná, jasná, slávnosť príjemná a krásna, v srdci vrúcne plesanie. Nech dnes prvé stolovanie, čo si ustanovil, Pane, úctu od nás dostane. Hostina nového Kráľa, Baránka nám darovala, koniec starej slávnosti. Po starých, hľa, nové časy, pravda tôňu iste zhasí, svetlo noc von vyhostí. Čo sám Kristus obetoval, chcel, by kňaz vždy obnovoval verne jemu na pamäť. Podľa svätých stanov môžme chlieb a víno spásy zbožne dávať svätú za obeť. Kresťanom sa článok dáva, že sa z chleba telo stáva, víno v krv sa zmeňuje. Čo zrak nezrie, nevie hlava, overí nám viera pravá, čo moc vecí zvyšuje. Pod rôznymi spôsobami, znakmi, nie však podstatami ukrytý je pravý Boh. Telo je sa, krv sa pije: Kristus celý stále žije v obidvoch tých spôsoboch. Nezlámaný, nedelený, nezdrúzganý, ale celý dáva sa nám jesť a piť. Jeden berie, tisíc berie, pritom všetci v rovnej miere: nemožno ho umenšiť. Prijímajú všelijakí, s výsledkom však nerovnakým, pre život, pre zničenie. Život dobrým, smrť je planým: hľa, s tým istým prijímaním pôsobí sa rozlične. Keď sa potom sviatosť láme, nezúfajme, pamätajme, toľko v zlomku prijímame, koľko v celej hostii. Podstata sa nedochráme, vonkajšok sa iba láme: tým sa postava ni samé telo nijak nezmenší. Ajhľa, ten chlieb serafínov pútnikom je stravou živnou: skutočný chlieb pravých synov, psom ho hádzať nedajme. V predobrazoch Písma už je, s Izákom sa obetuje: Baránok sa pripravuje: manna otcom padá v tme. Pastier dobrý, chlieb náš pravý, zmiluj sa, ó, preláskavý Ježiš: pas nás, chráň nás v zdraví: vezmi si nás do výšavy, nech tiež zrieme zem živých. Všetko vieš a možné je ti: tu nás pasieš, svoje deti: tam nech stoluje a sedí každý z nás jak dedič svätý, brat občanov blažených. Amen. Alleluja.

✠ Munda cor meum. Očisť mi srdce ✠

Evangelium ^{Ioann 6, 56-59}		Evanjelium ^{Jn 6, 56-59}
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Ioánnem. ℟. Gloria tibi, Domine! In illo témpore: Dixit Iesus turbis Iudæórum: Caro mea vere est cibus et sanguis meus vere est potus. Qui mandúcat meam carnem et bibit meum sánguinem, in me manet et ego in illo. Sicut misit me vivens Pater, et ego vivo propter Patrem: et qui mandúcat me, et ipse vivet propter me. Hic est panis, qui de cœlo descéndit. Non sicut manducavérunt patres vestri manna, et mórtui sunt. Qui manducat hunc panem, vivet in ætérnum. ℟. Laus tibi, Christe! S. Per Evangelica dicta, deleantur nostra delicta.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Jána. ℟. Sláva Tebe, Pane! Za onoho času povedal Ježiš zástupom židovským: Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. To je ten chlieb, ktorý sostúpil s neba, a nie aký jedli vaši otcovia, a pomreli. Kto je ten chlieb, bude žiť naveky! ℟. Chvála Tebe, Kriste! S. Slová evanjelia nech naše zmyjú previnenia.

✠ Pred kázňou ✠

(479 - Pochválené nech je vždycky) alebo

(480 - Príď, ó, Bože, Duchu Svätý)

✠ Homília, teda výklad prečítaného textu sv. Evanjelia, resp. jednoduchá kázeň ✠

[Čítanie pre prípad kázne v jazyku, ktorému nerozumieme: Filotea. O nábožnom živote (Sv. František Saleský)]

[Modlitby po kázni]

✠ Po kázni ✠

(481 - Daj nám lásku k svojmu Slovu) alebo

(482 - Ježiš Kristus, buď pochválen') alebo

(483 - Zachovať nás v každej dobe)

℣. Credo in unum ✽ Deum,
℟. Patrem omnipoténtem,
- factórem cœli et terræ,
- visibílium ómnium
- et in visibílium.
- Et in unum Dóminum ✽ Jesum Christum,
- Fílium Dei unigénitum.
- Et ex Patre natum
- ante ómnia sæcula.
- Deum de Deo, lumen de lúmine,
- Deum verum de Deo vero.
- Génitum, non factum,
- consubstantiálem Patri:
- per quem ómnia facta sunt.
- Qui propter nos hómines
- et propter nostram salútem
- descéndit de cœlis.

》Et incarnátus est
- de Spíritu Sancto
- ex María Vírgine:
- Et homo factus est.《

- Crucifíxus étiam pro nobis:
- sub Póntio Piláto
- passus, et sepúltus est.
- Et resurréxit tértia die,
- secúndum Scriptúras.
- Et ascéndit in cœlum:
- sedet ad déxteram Patris.
- Et íterum ventúrus est cum glória
- judicáre vivos et mórtuos:
- cujus regni non erit finis.
- Et in Spíritum Sanctum, Dóminum
- et vivificántem:
- qui ex Patre Filióque procédit.
- Qui cum Patre et Fílio
- simul ✽ adorátur
- et conglorificátur:
- qui locútus est per Prophétas.
- Et unam sanctam cathólicam
- et apostólicam Ecclésiam.
- Confíteor unum baptísma
- in remissiónem peccatórum.
- Et exspécto resurrectiónem mortuórum.
- Et vitam ventúri saeculi. Amen.

℣. Verím v jedného ✽ Boha,
℟. Otca všemohúceho,
- stvoriteľa neba i zeme,
- všetkých vecí viditeľných
- i neviditeľných.
- I v jedného Pána ✽ Ježiša Krista,
- jednorodeného Syna Božieho,
- zrodeného z Otca
- pred všetkými vekmi:
- Boha z Boha,
- Svetlo zo Svetla,
- pravého Boha z Boha pravého.
- Splodeného, nie stvoreného,
- jednej podstaty s Otcom,
- skrze ktorého bolo všetko stvorené;
- ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie
- sostúpil s nebies.

》A vtelil sa
- skrze Ducha Svätého
- z Márie Panny
- a človekom sa stal.《

- Ukrižovaný bol tiež za nás,
- pod Pontským Pilátom
- trpel a bol pochovaný.
- A na tretí deň vstal zmŕtvych
- podľa Písem.
- A vstúpil do neba,
- sedí na pravici Otcovej.
- A zas príde v sláve súdiť
- živých i mŕtvych:
- jeho kráľovstvu nebude konca.
- I v Ducha Svätého,
- Pána a darcu života,
- ktorý vychádza z Otca i Syna;
- ktorému s Otcom a Synom
- sa spolu vzdáva ✽ poklona
- a sláva,
- ktorý hovoril skrze prorokov.
- I v jednu svätú katolícku
- a apoštolskú Cirkev.
- Vyznávam jeden krst
- na odpustenie hriechov.
- A očakávam vzkriesenie mŕtvych.
- A život budúceho veku. Amen.

Offertorium ^{Levit 21, 6}		Obetovanie ^{Lv 21, 6}
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Oremus. Sacerdótes Dómini incénsum et panes ófferunt Deo: et ideo sancti erunt Deo suo, et non pólluent nomen eius, allelúia.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Kňazi Pánovi obetujú Bohu kadidlo a chleby, a preto budú svätí pred svojím Bohom a nepoškvrnia jeho meno, aleluja.

✠ Súscipe, sancte Pater. Obetovanie hostie (chleba) a vína ✠

✠ Incenzácia (okiadzanie) obetných darov, oltára, celebranta, kléru, asistencie a veriacich ✠

✠ Lavábo inter innocéntes manus meas. Umývam si ruky s nevinnými ✠

✠ Súscipe, sancta Trinitas. Obetovanie darov Najsvätejšej Trojici ✠

✠ Oráte, fratres. Modlite sa bratia – príhovor Cirkvi bojujúcej ✠
℣. Oráte, fratres: ut meum ac vestrum sacrifícium acceptábile fiat apud Deum Patrem omnipoténtem. ℟. Suscípiat Dóminus sacrifícium de mánibus tuis ad laudem et glóriam nominis sui, ad utilitátem quoque nostram, totiúsque Ecclésiæ suæ sanctæ. Amen.		℣. Modlite sa bratia: aby moja i vaša obeta bola príjemná Bohu Otcu všemohúcemu. ℟. Nech Pán príjme obetu z Tvojich rúk na česť a slávu svojho mena, na úžitok tak nám ako aj celej svojej svätej Cirkvi. Amen.

I. Secreta		I. Tichá modlitba
Ecclésiæ tuæ, quǽsumus, Dómine, unitátis et pacis propítius dona concéde: quæ sub oblátis munéribus mýstice designántur. Per Dominum nostrum Iesum Christum, Filium tuum: qui tecum vivit et regnat in unitate Spiritus Sancti Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		Cirkvi svojej, prosíme, Pane, milostivo udeľ dary jednoty a pokoja: ktoré naznačujú sa tajomne obetovanými darmi Skrze Pána nášho Ježiša Krista, Syna tvojho, ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

✠ Doplnkové sekréty ✠

℣. Per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen. ℣. Dominus vobiscum. ℟. Et cum spiritu tuo. ℣. Sursum corda. ℟. Habemus ad Dominum. ℣. Gratias agamus Domino Deo nostro. ℟. Dignum et justum est.		℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. ℣. Hore srdcia! ℟. Máme ich u Pána. ℣. Vzdávajme vďaky Pánu, Bohu nášmu. ℟. Je dôstojné a správne.
✠ Præfatio de communis. Prefácia spoločná & Præfatio de sanctissima Trinitate. Prefácia o najsvätejšej Trojici ✠

✠ Sanctus. Trojsvätý (Ordinarium Missæ II./III.) ✠ 》 Alebo spev Sanctus ad libitum (podľa ľubovôle) 《
Sanctus, Sanctus, Sanctus Dóminus, Deus Sábaoth. Pleni sunt coeli et terra glória tua. Hosánna in excélsis. ✠ Benedíctus, qui venit in nómine Dómini. Hosánna in excélsis.		Svätý, svätý, svätý Pán Boh zástupov. Plné sú nebesia a zem slávy tvojej. Hosana na výsostiach. ✠ Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Hosana na výsostiach.

Canon Misæ. Omšové pravidlo
(začiatok)

✠ Te igitur. Požehnanie obetných darov ✠

✠ Memento vivorum. Rozpomeň sa, Pane – spomienka na Cirkev bojujúcu ✠

✠ Communicantes. V spoločenstve so svätými ✠

✠ Hanc ígitur. Prosíme teba, Pane ✠

✠ Quam oblationem. Prosba o premenenie obetných darov ✠

✠ Qui prídie. Premenenie chleba a vína ✠

(223a, 4)

✠ Unde et memores. Spomienka na vykupiteľské dielo Kristovo ✠

✠ Supra quæ. Prosba o prijatie obety ✠

✠ Supplices te rogamus. Prosba o spojenie s liturgiou nebeskou ✠

✠ Memento defunctorum. Spomienka na mŕtvych ✠

✠ Nobis quoque peccatóribus. Druhá spomienka na víťaznú Cirkev ✠
Nobis quoque peccatóribus fámulis tuis, de multitúdine miseratiónum tuárum sperántibus, partem áliquam et societátem donáre dignéris, cum tuis sanctis Apóstolis et Martýribus: cum Ioánne, Stéphano, Matthía, Bárnaba, Ignátio, Alexándro, Marcellíno, Petro, Felicitáte, Perpétua, Agatha, Lúcia, Agnéte, Cæcília, Anastásia, et ómnibus Sanctis tuis: intra quorum nos consórtium, non æstimátor mériti, sed véniæ, quaesumus, largítor admítte. Per Christum, Dóminum nostrum.		Aj nám, svojim hriešnym služobníkom, ktorí dúfame v hojnosť tvojich zľutovaní, ráč darovať nejakú účasť a spoločenstvo so svojimi svätými Apoštolmi a Mučeníkmi: s Jánom, Štefanom, Matejom, Barnabášom, Ignácom, Alexandrom, Marcelínom, Petrom, Felicitou, Perpétuou, Agatou, Luciou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou a so všetkými svojimi Svätými. Prosíme, pripusť nás do ich spoločnosti nie ako oceňovatel zásluhy, ale ako štedrý darca odpustenia. Skrze Krista, Pána nášho.

✠ Per quem hæc omnia. Posvätenie prírody ✠

Canon Misæ. Omšové pravidlo
(koniec)

✠ Pater noster. Otče náš ✠

℣. Per omnia saecula saeculorum.
℟. Amen.

Orémus.
Præcéptis salutáribus móniti, et divína institutione formati audemus dicere:

- Pater noster, qui es in caelis,
- Sanctificetur nomen tuum.
- Adveniat regnum tuum.
- Fiat voluntas tua,
- sicut in coelo et in terra.
- Panem nostrum quotidianum da nobis hodie.
- Et dimitte nobis debita nostra,
- sicut et nos dimittimus debitoribus nostris.
- Et ne nos inducas in tentationem:
℟. Sed libera nos a malo. Amen.

℣. Po všetky veky vekov.
℟. Amen.

Modlime sa.
Spasiteľnými prikázaniami napomenutí a božskou náukou poučení osmelujeme sa hovoriť:

- Otče náš, ktorý si na nebesiach,
- posväť sa meno tvoje,
- príď kráľovstvo tvoje,
- buď vôľa tvoja
- ako v nebi, tak i na zemi.
- Chlieb náš každodenný daj nám dnes
- a odpusť nám naše viny,
- ako aj my odpúšťame svojim vinníkom,
- a neuveď nás do pokušenia.
℟. Ale zbav nás zlého. Amen.

✠ Líbera nos, quaesumus, Dómine. Zbav nás, prosíme, Pane. (Zlúčenie svätých spôsobov) ✠
℣. Per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen. ℣. Pax ✠ Domini sit ✠ semper vobis ✠ cum. ℟. Et cum spiritu tuo.		℣. Po všetky veky vekov. ℟. Amen. ℣. Pokoj ✠ Pánov nech ✠ je vždy ✠ s vami. ℟. I s duchom tvojím.

✠ Agnus Dei. Baránok Boží (Ordinarium Missæ II./III.) ✠ 》 Alebo spev Agnus Dei ad libitum (podľa ľubovôle) 《
Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: miserére nobis. Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: miserére nobis. Agnus Dei, qui tollis peccáta mundi: dona nobis pacem.		Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, daruj nám pokoj.

✠ Dómine Jesu Christe, qui dixísti Apóstolis tuis. Pane Ježišu Kriste, ktorý si povedal svojim apoštolom (Prosba za pokoj) ✠

✠ Dómine Jesu Christe. Modlitby kňaza pred sv. prijímaním ✠

✠ Panem coeléstem accipiam. Prijímanie kňaza ✠

✠ Confíteor. Vyznanie hriechov (ľud) ✠
- Confíteor Deo omnipoténti, - beátæ Maríæ semper Vírgini, - beáto Michaéli Archángelo, - beáto Joánni Baptístæ, - sanctis Apóstolis Petro et Paulo, - ómnibus Sanctis, - et tibi, pater: - quia peccávi nimis - cogitatióne, verbo et opere: - Mea culpa, - mea culpa, - mea máxima culpa. - Ideo precor beátam Maríam semper Vírginem, - beátum Michaélem Archángelum, - beátum Joánnem Baptístam, - sanctos Apóstolos Petrum et Paulum, - omnes Sanctos, - et te, pater, - orare pro me ad Dóminum, Deum nostrum. ℣. Misereátur vestri omnípotens Deus, et, dimíssis peccátis vestris, perdúcat vos ad vitam ætérnam. ℟. Amen. ℣. Indulgéntiam, ✠ absolutionem et remissiónem peccatórum vestrórum tríbuat vobis omnípotens et miséricors Dóminus. ℟. Amen.		- Vyznávam všemohúcemu Bohu, - blahoslavenej Márii vždy Panne, - blahoslavenému Michalovi archanjelovi, - blahoslavenému Jánovi Krstiteľovi, - svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi, - všetkým svätým - i tebe, otče, - že som veľa zhrešil - myšlienkami, slovami a skutkami. - Moja vina, - moja vina, - moja preveľká vina! - Preto prosím blahoslavenú Máriu vždy Pannu, - blahoslaveného Michala archanjela, - blahoslaveného Jána Krstiteľa, - svätých apoštolov Petra a Pavla, - všetkých svätých - i teba, otče, - modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu. ℣. Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a vovedie nás do života večného. ℟. Amen. ℣. Nech nás omilostí všemohúci a milosrdný Pán, nech nás ✠ rozhreší a odpustí nám hriechy. ℟. Amen.

✠ Ecce Agnus Dei. Hľa, Baránok Boží / Dómine, non sum dignus. Pane, nie som hodný ✠
℣. Ecce Agnus Dei, ecce, qui tollit peccáta mundi. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea. ℟. Dómine, non sum dignus, ut intres sub tectum meum: sed tantum dic verbo, et sanábitur ánima mea.		℣. Ajhľa, Baránok Boží, ajhľa, ktorý sníma hriechy sveta. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša. ℟. Pane, nie som hodný, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a bude uzdravená moja duša.

✠ Prijímanie veriacich ✠

(223a, 5-6)

[Vzdychy sv. Ignáca alebo teda modlitba Anima Christi. Duša Kristova – po tom, ako prijmeme Telo Kristovo]
Anima Christi, sanctifica me. Corpus Christi, salva me. Sanguis Christi, inebria me. Aqua lateris Christi, lava me. Passio Christi, conforta me. O bone Jesu, exaudi me. Intra tua vulnera absconde me. Ne permittas me separari a te. Ab hoste maligno defende me. In hora mortis meae voca me. Et iube me venire ad te, Ut cum Sanctis tuis laudem te. In saecula saeculorum. Amen.		Duša Kristova, posväť ma; Telo Kristovo, spas ma; Krv Kristova, napoj ma; voda z boku Kristovho, umy ma; umučenie Kristovo, posilni ma; ó dobrý Ježišu, vyslyš ma; do svojich svätých rán skry ma; nedaj mi odlúčiť sa od Teba; pred zlým nepriateľom chráň ma; v hodinu smrti mojej povolaj ma; dožič mi prísť k Tebe, aby som Ťa chválil s Tvojimi svätými na veky vekov. Amen.

✠ Quod ore súmpsimus, Dómine. Príjmi, Pane, čistou mysľou (umývanie kalicha) ✠

Communio ^{1 Cor 11, 26-27}		K prijímaniu ^{1 Kor 11, 26-27}
Quotiescúmque manducábitis panem hunc et cálicem bibétis, mortem Dómini annuntiábitis, donec véniat: itaque quicúmque manducáverit panem vel bíberit calicem Dómini indígne, reus erit córporis et sánguinis Dómini, allelúia.		Kedykoľvek budete jesť tento chlieb alebo piť tento kalich, budete zvestovať smrť Pánovu, dokiaľ nepríde. Preto ktokoľvek bude nehodne jesť tento chlieb alebo piť kalich Pánov, previní sa proti telu a krvi Pánovej, aleluja.

I. Postcommunio		I. Po prijímaní
S. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Orémus. Fac nos, quǽsumus, Dómine, divinitátis tuæ sempitérna fruitióne repléri: quam pretiósi Corporis et Sanguinis tui temporalis percéptio præfigúrat: Qui vivis et regnas cum Deo Patre, in unitate Spiritus Sancti, Deus, per omnia saecula saeculorum. ℟. Amen.		S. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Modlime sa. Učiň, prosíme, Pane, aby nasýtili sme sa večným požívaním tvojho Božstva: ktoré predobrazuje sa časným prijímaním drahocenného Tela a Krvi tvojej: Ktorý žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého Boh po všetky veky vekov. ℟. Amen.

✠ Doplnkové postkomúnie ✠

✠ Benedicámus Dómino. Dobrorečme Pánovi [Namiesto „Ite, missa est“] ✠
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. ℣. Benedicámus Dómino. ℟. Deo gratias.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. ℣. Dobrorečme Pánovi. ℟. Bohu vďaka.

✠ Pláceat tibi, sancta Trínitas. Tojica Svätá, nech sa Tebe ľúbi (Prosba o prijatie obety) ✠

✠ Benedícat vos. Nech vás žehná (záverečné požehnanie) ✠

✠ ✘ Posledné Evanjelium sa vynecháva ✠

(223a, 7)

Koniec sv. omše
Sviatok Božieho Tela s procesiou (Festum Sanctissimi Corporis Christi cum processione)

Vysluhovateľ najskôr nech odslúži slávnostnú sv. omšu, pri ktorej konsekruje dve hostie; jednu pritom užije na (svoje kňazské) prijímanie a druhú vloží za sklo do monštrancie, ktorá sa ponesie v sprievode. Monštrancia symbolicky nahrádza Najsvätejšiu Krv, a keď sa do nej uloží konsekrovaná hostia, potom sa obom – Krvi i Telu – vzdá rovnaká úcta. Monštrancia nech je potom až do konca omše zakrytá bielym vélom.

Potom, ako sa skončí Najsvätejšia Obeta, vysluhovateľ si oblečie biely pluviál a vloží kadidlo do kadidelnice bez požehnania; a na prvom stupienku pri päte oltára si kľakne, trikrát okiadza Najsv. Sviatosť Oltárnu, zakaždým s dvojitým pohybom kadidelnice, potom asistent okiadza vysluhovateľa i ďalších miništrantov, pričom pred i po okiadzaní miništranti sklonia svoje hlavy.

Principium processus – Pange, lingua, gloriósi (Hymnus S. Thomæ Aquinatis)		Začiatok procesie – Javte, ústa, Dôstojného (JKS 317)
Deinde Diaconus, aut alter minister oblongum ac decens album velum circumponit scapulis Officiantis, qui ascendit ad Altare, et Ostensorium, a Diacono porrectum, sive in Altari collocatum, manibus, velo ante pectus pendente obvolutis, reverenter suscipit, illudque ante faciem tenens, vertit se ad populum, et intonat: Potom diakon alebo iný asistent nasadí vysluhovateľovi okolo ramien dlhé biele vélum, – potom diakon ustúpi – a vysluhovateľ vystúpi k oltáru a úctivo vezme do rúk monštranciu, ktorá sa nachádza na oltári tak, že vélum mu zakrýva ruky zložené na hrudníku a monštrancia je v jednej výške s jeho tvárou, a tak sa otočí k ľudu a zaintonuje: » 536 - Pange, lingua, gloriósi «, prosequente Choro Hymnum. — Nunc ordinatur Processio. Officians descendit sub baldachinum comitantibus ministris, et duo Acolythi vel Clerici cum thuribulis effumantibus praecedunt; Processioque egreditur ex Ecclesia, et omnia aguntur more consueto. In benedicendo autem populum cum Ss. Sacramento, Officians ad populum se vertens Ostensorium ante pectus tenet, tum elevat illud decenti mora, non supra caput, sed tantum usque ad oculos, et eodem modo illud demittit infra pectus, et exinde ad sinistrum humerum, a sinistro vero ad dexterum ducit, et rursus ante pectus reducit, ibique aliquantulum sistit, tum gyrum perficiens, collocat Ostensorium supra Altare. Quae ratio benedicendi cum Ostensorio semper observari debet; ita tamen, ut aliis temporibus nihil cantetur, neque dicatur. Omnes procedunt nudo capite, accensos cereos gestantes, et sequentes Hymnos, pro longitudine Processionis, devote concinentes.		Potom diakon alebo iný asistent nasadí vysluhovateľovi okolo ramien dlhé biele vélum, – potom diakon ustúpi – a vysluhovateľ vystúpi k oltáru a úctivo vezme do rúk monštranciu, ktorá sa nachádza na oltári tak, že vélum mu zakrýva ruky zložené na hrudníku a monštrancia je v jednej výške s jeho tvárou, a tak sa otočí k ľudu a zaintonuje: » 317 - Javte ústa Dôstojného «, a zbor začne spievať tento hymnus. — Teraz začne sprievod. Vysluhovateľ zostúpi pod baldachýn, ktorý nesú miništranti a dvaja akolyti alebo klerici ho pritom okiadzajú z kadidla. Sprievod teraz vyjde z kostola obyvklým spôsobom. Vysluhovateľ pri požehnávaní ľudu s Najsv. Sviatosťou Oltárnou sa k ľudu obráti monštranciu držiac pred svojou hruďou, potom ju v pomaly a úctivo pozdvihne vyššie, ale nie až úplne nad hlavu, ale iba nad svoje oči, a tým istým spôsobom ju spustí opäť na úroveň hrudníka a prenášajúc ju k svojim ramenám zľava doprava tento pohyb na chvíľu preruší na úrovni stredu svojho hrudníka, a keď požehnanie takto dokončí, vyloží monštranciu na oltárik. Je potrebné dbať na to, aby sa v čase, keď má dôjsť k tomuto požehnaniu, už nič nespievalo, ani nehovorilo. Počas celej procesie nech majú všetci hlavy nepokryté, nesúc zapálené sviece, a nech zbožne spievajú príslušné piesne.

Keď sa celá procesia zhromaždí pred druhým oltárikom, kňaz naň položí monštranciu, pokloní sa Božiemu Telu tak, že si kľakne a následne Velebnú Sviatosť okadí.

Ľud medzitým spieva:

I. Statio – Sacris solémniis (Hymnus S. Thomæ Aquinatis)		I. Oltárik – Pri tejto slávnosti (JKS 223b)
» Sacris solémniis (Hymnus S. Thomæ Aquinatis) « Accedit deinde ad ipsum unus Diaconorum, vel Sacerdotum (si adfuerint; alioquin ipsemet Offícians cantat Evangelia et perficit reliqua) librum hunc Ritualem ambabus manibus ante pectus tenens, et, pro cantando Evangelio benedictionem ab eo flexis genibus petit, dicens: Jube, domne, benedícere. Super quem Officians: Dóminus sit in corde tuo et in lábiis tuis: ut digne et competénter annúnties Evangélium suum: In nómine Patris, et Fílii, ✠ et Spiritus Sancti. Amen.		» 223b - Pri tejto slávnosti « Potom jeden z diakonov alebo kňazov (ak boli prítomní; alebo sám vysluhovateľ spieva evanjeliá a repliky odpovedá ľud), ktorý drží túto rituálnu knihu oboma rukami pred hruďou, predtým ako bude spievať evanjelium požiada kňaza o požehnanie, pokľaknúc pred ním a hovoriac: Ráč ma, pane, požehnať. Na čo vysluhovateľ odpovedá: Nech je Pán v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite ohlasoval jeho evanjelium: v mene Otca i Syna ✠ i Ducha Svätého. Amen.

Nato diakon trocha odstúpi od oltárika, a s rukami spojenými na prsiach povie:

Evangelium (Luc. 14, 16-24)		Začiatok procesie – Javte, ústa, Dôstojného (JKS 317)
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Lucam. ℟. Glória tibi, Dómine. Diaconus signat librum et semetipsum cruce et incensat librum, deinde prosequitur: In illo témpore: Dixit Jesus pharisǽis parábolam hanc: Homo quidam fecit cœnam magnam, et vocávit multos. Et misit servum suum hora cœnæ dícere invitátis, ut venírent, quia jam paráta sunt ómnia. Et cœpérunt simul omnes excusáre. Primus dixit ei: Villam emi, et necésse hábeo exíre, et vidére illam: rogo te, habe me excusátum. Et alter dixit: Juga boum emi quinque et eo probáre illa: rogo te, habe me excusátum. Et álius dixit: Uxórem duxi, et ídeo non possum veníre. Et revérsus servus nuntiávit hæc dómino suo. Tunc irátus paterfamílias, dixit servo suo: Exi cito in platéas et vicos civitátis: et páuperes ac débiles et cæcos et claudos introduc huc. Et ait servus: Dómine, factum est, ut Dómine, factum est, ut imperásti, et adhuc locus est. Et ait dóminus servo: Exi in vias et sepes: et compélle intráre, ut impleátur domus mea. Dico autem vobis, quod nemo virórum illórum, qui vocáti sunt, gustábit cœnam meam. ℟. Laus tibi, Christe! Ubi Diaconus Evangelium finierit, portat librum ad Officiantem, cique textum cantatum osculandum exhibet; quem ille osculatur dicens: S. Per evangélica dicta deleántur nostra delícta. ℟. Amen. Et incensatur more solito a Diacono. Et haec ratio servanda est etiam in ceteris Evangeliis dicendis.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Lukáša. ℟. Sláva Tebe, Pane! Diakon spraví do knihy kríž, a okadí ju, následne zaspieva: Za onoho času povedal Ježiš farizejom toto podobenstvo: Ktorýsi človek prichystal veľkú večeru a pozval mnohých. V hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už (všetko) pripravené. I začali sa jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil a treba mi ísť pozrieť si ho; prosím ťa, maj ma za ospravedlneného. A druhý povedal: Päť párov volov som kúpil, a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, maj ma za ospravedlneného. Iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. Sluha sa vrátil a oznámil toto svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi chytro na námestia a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých! A sluha povedal: Stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesta. Tu povedal Pán sluhovi: Vyjdi na cesty a k plotom. Tých, (ktorých nájdeš), donúť prísť, aby sa mi naplnil dom. Lebo vravím vám, ani jeden z tých mužov, čo som ich bol pozval, neokúsi mojej večere. ℟. Chvála Tebe, Kriste! Keď diakon dokončí evanjelium, nesie knihu vysluhovateľovi, aby mu predložil text odspievaného evanjelia, ktorý má pobozkať; ten miesto v knihe pobozká a povie: S. Nech slovami evanjeliu sú zahladené naše hriechy. ℟. Amen. A teraz obvyklým spôsobom vysluhovateľ okadí diakona. A tieto kroky je potrebné zachovávať aj pri ďalších evanjeliách.

Teraz si všetci kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:

Oratio et Benedictio – Cibávit eos ex ádipe fruménti		Modlitba a požehnanie – Kŕmil ich najlepšou pšenicou
℣. Cibávit eos ex ádipe fruménti, allelúja. ℟. Et de petra melle saturávit eos, allelúja. Orémus. Deus, qui nobis sub Sacraménto mirábili passiónis tuæ memóriam reliquísti: tríbue, quǽsumus, ita nos Córporis et Sánguinis tui sacra mystéria venerári; ut redemptiónis tuæ fructum in nobis júgiter sentiámus: Qui vivis et regnas in sǽcula sæculórum. ℟. Amen. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 1. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Post hæc Officians, facta Ss. Sacramento reverentia, et thurificatione præmissa, Ostensorium a Diacono porrectum decenter in manus sumit, illudque ante se tenens, versa ad Altare facie, cantat: ℣. Sit nomen Dómini benedíctum. ℟. Ex hoc nunc, et usque in sǽculum. ℣. Adjutórium nostrum in nómine Dómini. ℟. Qui fecit cælum et terram. ℣. Benedictio Dei, omnipoténtis, Nunc Officians semet vertit ad populum et cum Sanctissimo dat benedictionem cantando: Patris, et Fí ✠ lii, et Spíritus Sancti, descéndat super vos, et máneat semper. ℟. Amen. Postea pergit Processio, aliquem ex supradictis Hymnis concinendo, ad Altare secundum.		℣. Kŕmil ich najlepšou pšenicou, aleluja. ℟. A nasýtil ich medom zo skaly, aleluja. Modlime sa. Bože, ktorý v predivnej Sviatosti Oltárnej zanechal si nám pamiatku umučenia svojho: dopraj, prosíme; aby sväté tajomstvá Tela a Krvi tvojej uctievali sme tak, žeby skusovali sme stále v sebe ovocie vykúpenia tvojho: Ktorý žiješ a kraľuješ po všetky veky vekov. ℟. Amen. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 1. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Potom vysluhovateľ pokľakne pred Velebnou Sviatosťou, okadí ju a monštranciu vezme do rúk s pomocou diakona a súc obrátený tvárou k oltáriku spieva: ℣. Nech je požehnané meno Pánovo. ℟. Od toho času až na veky. ℣. Pomoc naša v mene Pánovom. ℟. Ktorý stvoril nebo i zem. ℣. Požehnanie všemohúceho Boha, Teraz sa vysluhovateľ obracia k ľudu, ktorému žehná s Velebnou Sviatosťou spievajúc: Otca, ✠ i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás a zotrvá naveky. ℟. Amen. Kým kňaz spieva tieto verše a dáva požehnanie, všetci si kľaknú. Potom procesia pokračuje za spevu niektorého z vyššie uvedených chválospevov k druhému oltáriku.

II. Statio – Verbum supérnum (Hymnus S. Thomæ Aquinatis)		II. Oltárik – Nebeské slovo (JKS 224)
» Verbum supérnum (Hymnus S. Thomæ Aquinatis) « Ad secundum, (sicut et ad tertium et quartum) Altare ea omnia et singula fiunt, quæ fiebant ad Altare primum. Evangelium attamen, Versus et Oratio dicuntur, ut sequitur: Accedit deinde ad ipsum unus Diaconorum, vel Sacerdotum (si adfuerint; alioquin ipsemet Offícians cantat Evangelia et perficit reliqua) librum hunc Ritualem ambabus manibus ante pectus tenens, et, pro cantando Evangelio benedictionem ab eo flexis genibus petit, dicens: Jube, domne, benedícere. Super quem Officians: Dóminus sit in corde tuo et in lábiis tuis: ut digne et competénter annúnties Evangélium suum: In nómine Patris, et Fílii, ✠ et Spiritus Sancti. Amen.		» 224 - Nebeské slovo « K druhému (ako aj k tretiemu a štvrtému) oltáriku robí sa všetko tak, ako pri prvom, ale evanjelium, verš a modlitba sú teraz tieto: Potom jeden z diakonov alebo kňazov (ak boli prítomní; alebo sám vysluhovateľ spieva evanjeliá a repliky odpovedá ľud), ktorý drží túto rituálnu knihu oboma rukami pred hruďou, predtým ako bude spievať evanjelium požiada kňaza o požehnanie, pokľaknúc pred ním a hovoriac: Ráč ma, pane, požehnať. Na čo vysluhovateľ odpovedá: Nech je Pán v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite ohlasoval jeho evanjelium: v mene Otca i Syna ✠ i Ducha Svätého. Amen.

Nato diakon trocha odstúpi od oltárika, a s rukami spojenými na prsiach povie:

Evangelium (Joann. 6, 51-55)		Evanjelium (Jn 6, 51-55)
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Joánnem. ℟. Glória tibi, Dómine. Diaconus signat librum et semetipsum cruce et incensat librum, deinde prosequitur: In illo témpore: Dixit Jesus turbis Judæórum: Ego sum panis vivus, qui de cælo descéndi. Si quis manducáverit ex hoc pane, vivet in ætérnum: et panis, quem ego dabo, caro mea est pro mundi vita. Litigábant ergo Judǽi ad ínvicem, dicéntes: Quómodo potest hic nobis carnem suam dare ad manducándum? Dixit ergo eis Jesus: Amen, amen, dico vobis: nisi manducavéritis carnem Fílii hóminis et bibéritis ejus sánguinem, non habébitis vitam in vobis. Qui mandúcat meam carnem et bibit meum sánguinem, habet vitam ætérnam: et ego resuscitábo eum in novíssimo die. Ubi Diaconus Evangelium finierit, portat librum ad Officiantem, cique textum cantatum osculandum exhibet; quem ille osculatur dicens: S. Per evangélica dicta deleántur nostra delícta. ℟. Amen. Et incensatur more solito a Diacono. Et haec ratio servanda est etiam in ceteris Evangeliis dicendis.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Jána. ℟. Sláva Tebe, Pane! Diakon spraví do knihy kríž, a okadí ju, následne zaspieva: Za onoho času povedal Ježiš zástupom židovským: Ja som ten živý chlieb, ktorý som sostúpil s neba! Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré (obetujem) za život sveta. Tu sa Židia začali hádať medzi sebou a hovorili: Akože nám tento môže dať jesť svoje telo? Ježiš im odpovedal: Veru, veru, hovorím vám, ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život (večný). (Len) kto je moje telo a pije moju krv, má (v sebe) život večný, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Keď diakon dokončí evanjelium, nesie knihu vysluhovateľovi, aby mu predložil text odspievaného evanjelia, ktorý má pobozkať; ten miesto v knihe pobozká a povie:> S. Nech slovami evanjeliu sú zahladené naše hriechy. ℟. Amen. A teraz obvyklým spôsobom vysluhovateľ okadí diakona. A tieto kroky je potrebné zachovávať aj pri ďalších evanjeliách.

Teraz si všetci kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:

Oratio et Benedictio – Panem cæli dedit eis		Modlitba a požehnanie – Nebeský chlieb si im dal
℣. Panem cæli dedit eis, allelúja. ℟. Panem Angelórum manducávit homo, allelúja. Orémus. Deus, qui gloriósum Córporis et Sánguinis Dómini nostri Jesu Christi mystérium nobíscum manére voluísti: da nobis, quǽsumus, ejus præséntiam ita venerári in terris; ut de ejus visióne gaudére mereámur in cælis. Per eúndem Christum, Dóminum nostrum. ℟. Amen. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 2. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Tunc iterum datur benedictio, ut in prima Statione. Post hæc Officians, facta Ss. Sacramento reverentia, et thurificatione præmissa, Ostensorium a Diacono porrectum decenter in manus sumit, illudque ante se tenens, versa ad Altare facie, cantat: ℣. Sit nomen Dómini benedíctum. ℟. Ex hoc nunc, et usque in sǽculum. ℣. Adjutórium nostrum in nómine Dómini. ℟. Qui fecit cælum et terram. ℣. Benedictio Dei, omnipoténtis, Nunc Officians semet vertit ad populum et cum Sanctissimo dat benedictionem cantando: Patris, et Fí ✠ lii, et Spíritus Sancti, descéndat super vos, et máneat semper. ℟. Amen. Postea pergit Processio, aliquem ex supradictis Hymnis concinendo, ad Altare tertium.		℣. Nebeský chlieb si im dal, aleluja. ℟. Anjelský chlieb požíval človek, aleluja. Modlime sa. Bože, ktorý si chcel, aby preslávne tajomstvo Tela a Krvi Pána nášho Ježiša Krista s nami zostávalo, prosíme, dožič nám, aby sme jeho prítomnosť tak ctili na zemi, žeby sme si zaslúžili na neho hľadieť z tváre do tvári v nebesiach. Skrze tohože Pána nášho. ℟. Amen. Potom sa opäť udeľuje požehnanie tak, ako pri prvom oltáriku. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 2. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Potom vysluhovateľ pokľakne pred Velebnou Sviatosťou, okadí ju a monštranciu vezme do rúk s pomocou diakona a súc obrátený tvárou k oltáriku spieva: ℣. Nech je požehnané meno Pánovo. ℟. Od toho času až na veky. ℣. Pomoc naša v mene Pánovom. ℟. Ktorý stvoril nebo i zem. ℣. Požehnanie všemohúceho Boha, Teraz sa vysluhovateľ obracia k ľudu, ktorému žehná s Velebnou Sviatosťou spievajúc: Otca, ✠ i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás a zotrvá naveky. ℟. Amen. Kým kňaz spieva tieto verše a dáva požehnanie, všetci si kľaknú. Potom procesia pokračuje za spevu niektorého z vyššie uvedených chválospevov k tretiemu oltáriku.

Keď sa celá procesia zhromaždí pred tretím oltárikom, kňaz naň položí monštranciu, pokloní sa Božiemu Telu tak, že si kľakne a následne Velebnú Sviatosť okadí.

Ľud medzitým spieva:

III. Statio – Salútis humánæ Sator (Hymnus Pp. Urbanua VIII.)		III. Oltárik – Ó, Pôvodca nášho blaha (JKS 225)
» Salútis humánæ Sator (Hymnus pp. Urbanus VIII.) « Accedit deinde ad ipsum unus Diaconorum, vel Sacerdotum (si adfuerint; alioquin ipsemet Offícians cantat Evangelia et perficit reliqua) librum hunc Ritualem ambabus manibus ante pectus tenens, et, pro cantando Evangelio benedictionem ab eo flexis genibus petit, dicens: Jube, domne, benedícere. Super quem Officians: Dóminus sit in corde tuo et in lábiis tuis: ut digne et competénter annúnties Evangélium suum: In nómine Patris, et Fílii, ✠ et Spiritus Sancti. Amen.		» 225 - Ó, Pôvodca nášho blaha « Potom jeden z diakonov alebo kňazov (ak boli prítomní; alebo sám vysluhovateľ spieva evanjeliá a repliky odpovedá ľud), ktorý drží túto rituálnu knihu oboma rukami pred hruďou, predtým ako bude spievať evanjelium požiada kňaza o požehnanie, pokľaknúc pred ním a hovoriac: Ráč ma, pane, požehnať. Na čo vysluhovateľ odpovedá: Nech je Pán v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite ohlasoval jeho evanjelium: v mene Otca i Syna ✠ i Ducha Svätého. Amen.

Nato diakon trocha odstúpi od oltárika, a s rukami spojenými na prsiach povie:

Evangelium (Joann. 6, 56-59)		Evanjelium (Jn 6, 56-59)
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Joánnem. ℟. Glória tibi, Dómine. Diaconus signat librum et semetipsum cruce et incensat librum, deinde prosequitur: In illo témpore: Dixit Jesus turbis Judæórum: Caro mea vere est cibus et sanguis meus vere est potus. Qui mandúcat meam carnem et bibit meum sánguinem, in me manet et ego in illo. Sicut misit me vivens Pater, et ego vivo propter Patrem: et qui mandúcat me, et ipse vivet propter me. Hic est panis, qui de cælo descéndit. Non sicut manducavérunt patres vestri manna, et mórtui sunt. Qui mandúcat hunc panem, vivet in ætérnum. Ubi Diaconus Evangelium finierit, portat librum ad Officiantem, cique textum cantatum osculandum exhibet; quem ille osculatur dicens: S. Per evangélica dicta deleántur nostra delícta. ℟. Amen. Et incensatur more solito a Diacono. Et haec ratio servanda est etiam in ceteris Evangeliis dicendis.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Jána. ℟. Sláva Tebe, Pane! Diakon spraví do knihy kríž, a okadí ju, následne zaspieva: Za onoho času povedal Ježiš zástupom židovským: Moje telo je opravdivý pokrm a moja krv je opravdivý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. To je ten chlieb, ktorý sostúpil s neba, a nie aký jedli vaši otcovia, a pomreli. Kto je ten chlieb, bude žiť naveky! Keď diakon dokončí evanjelium, nesie knihu vysluhovateľovi, aby mu predložil text odspievaného evanjelia, ktorý má pobozkať; ten miesto v knihe pobozká a povie: S. Nech slovami evanjeliu sú zahladené naše hriechy. ℟. Amen. A teraz obvyklým spôsobom vysluhovateľ okadí diakona. A tieto kroky je potrebné zachovávať aj pri ďalších evanjeliách.>

Teraz si všetci kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:

Oratio et Benedictio – Panem de cælo præstitísti eis		Modlitba a požehnanie – Z neba si im dal chlieb
℣. Panem de cælo præstitísti eis, allelúja. ℟. Omne delectaméntum in se habéntem, allelúja. Orémus. Fac nos, quǽsumus, Dómine, Divinitátis tuæ sempitérna fruitióne repléri, quam pretiósi Córporis et Sánguinis tui temporális percéptio præfigúrat: Qui vivis et regnas per ómnia sǽcula sæculórum. ℟. Amen. Iterum datur benedictio, ut supra. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 3. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Post hæc Officians, facta Ss. Sacramento reverentia, et thurificatione præmissa, Ostensorium a Diacono porrectum decenter in manus sumit, illudque ante se tenens, versa ad Altare facie, cantat: ℣. Sit nomen Dómini benedíctum. ℟. Ex hoc nunc, et usque in sǽculum. ℣. Adjutórium nostrum in nómine Dómini. ℟. Qui fecit cælum et terram. ℣. Benedictio Dei, omnipoténtis, Nunc Officians semet vertit ad populum et cum Sanctissimo dat benedictionem cantando: Patris, et Fí ✠ lii, et Spíritus Sancti, descéndat super vos, et máneat semper. ℟. Amen. Postea pergit Processio, aliquem ex supradictis Hymnis concinendo, ad Altare quartum.		℣. Z neba si im dal chlieb, aleluja. ℟. Všetku slasť v sebe majúci, aleluja. Modlime sa. Prosíme, Pane, daj, aby sme boli nasýtení večným požívaním Tvojho Božstva, ktoré sa predobrazuje skrze časné prijímanie Tvojho predrahého Tela a Krvi. Ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. ℟. Amen. Opäť sa udeľuje požehnania tak, ako je popísané vyššie. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie 3. verš piesne » 320 - Na kolená padám « Potom vysluhovateľ pokľakne pred Velebnou Sviatosťou, okadí ju a monštranciu vezme do rúk s pomocou diakona a súc obrátený tvárou k oltáriku spieva: ℣. Nech je požehnané meno Pánovo. ℟. Od toho času až na veky. ℣. Pomoc naša v mene Pánovom. ℟. Ktorý stvoril nebo i zem. ℣. Požehnanie všemohúceho Boha, Teraz sa vysluhovateľ obracia k ľudu, ktorému žehná s Velebnou Sviatosťou spievajúc: Otca, ✠ i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás a zotrvá naveky. ℟. Amen. Kým kňaz spieva tieto verše a dáva požehnanie, všetci si kľaknú. Potom procesia pokračuje za spevu niektorého z vyššie uvedených chválospevov k štvrtému oltáriku.

IV. Statio – Ætérne Rex altíssime (Hymnus s. Ambrosius)		IV. Oltárik – Večný náš Kráľ a Najvyšší (JKS 226)
» Ætérne Rex altíssime (Hymnus S. Aurelius Ambrosius) « Accedit deinde ad ipsum unus Diaconorum, vel Sacerdotum (si adfuerint; alioquin ipsemet Offícians cantat Evangelia et perficit reliqua) librum hunc Ritualem ambabus manibus ante pectus tenens, et, pro cantando Evangelio benedictionem ab eo flexis genibus petit, dicens: Jube, domne, benedícere. Super quem Officians: Dóminus sit in corde tuo et in lábiis tuis: ut digne et competénter annúnties Evangélium suum: In nómine Patris, et Fílii, ✠ et Spiritus Sancti. Amen.		» 226 - Večný náš Kráľ a Najvyšší « Potom jeden z diakonov alebo kňazov (ak boli prítomní; alebo sám vysluhovateľ spieva evanjeliá a repliky odpovedá ľud), ktorý drží túto rituálnu knihu oboma rukami pred hruďou, predtým ako bude spievať evanjelium požiada kňaza o požehnanie, pokľaknúc pred ním a hovoriac: Ráč ma, pane, požehnať. Na čo vysluhovateľ odpovedá: Nech je Pán v tvojom srdci a na tvojich perách, aby si dôstojne a náležite ohlasoval jeho evanjelium: v mene Otca i Syna ✠ i Ducha Svätého. Amen.

Nato diakon trocha odstúpi od oltárika, a s rukami spojenými na prsiach povie:

Evangelium (Matth. 26, 26-29)		Evanjelium (Mt 26, 26-29)
℣. Dóminus vobíscum. ℟. Et cum spíritu tuo. Sequéntia ✠ sancti Evangélii secúndum Mattǽhum. ℟. Glória tibi, Dómine. Diaconus signat librum et semetipsum cruce et incensat librum, deinde prosequitur: In illo témpore: Cœnántibus eis, accépit Jesus panem, et benedíxit, ac fregit, dedítque discípulis suis, et ait: Accípite, et comédite: hoc est corpus meum. Et accípiens cálicem grátias agit: et dedit illis, dicens: Bibite ex hoc omnes. Hic est enim sanguis meus novi testaménti, qui pro multis effundétur in remissiónem peccatórum. Dico autem vobis: non bibam ámodo de hoc genímine vitis usque in diem illum, cum illud bibam vobiscum novum in regno Patris mei. Ubi Diaconus Evangelium finierit, portat librum ad Officiantem, cique textum cantatum osculandum exhibet; quem ille osculatur dicens: S. Per evangélica dicta deleántur nostra delícta. ℟. Amen. Et incensatur more solito a Diacono. Et haec ratio servanda est etiam in ceteris Evangeliis dicendis.		℣. Pán s vami. ℟. I s duchom tvojím. Stať ✠ zo svätého evanjelia podľa Matúša. ℟. Sláva Tebe, Pane! Diakon spraví do knihy kríž, a okadí ju, následne zaspieva: Za onoho času, keď večerali, Ježiš vzal chlieb a dobrorečil a lámal a dával svojim učeníkom a riekol: Vezmite a jedzte: toto je moje telo. A vzal kalich, vďaky vzdával a dal im a riekol: Pite z toho všetci, lebo toto je moja krv nového zákona, ktorá sa vyleje za mnohých na odpustenie hriechov. Avšak povedám vám: nebudem piť odteraz z tohoto plodu viničového, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve môjho Otca. Keď diakon dokončí evanjelium, nesie knihu vysluhovateľovi, aby mu predložil text odspievaného evanjelia, ktorý má pobozkať; ten miesto v knihe pobozká a povie: S. Nech slovami evanjeliu sú zahladené naše hriechy. ℟. Amen. A teraz obvyklým spôsobom vysluhovateľ okadí diakona. A tieto kroky je potrebné zachovávať aj pri ďalších evanjeliách.>

Teraz si všetci kľaknú, a diakon so subdiakonom, alebo v opačnom prípade samotný vysluhovateľ, sa postaví smerom k Velebnej Sviatosti a spieva:

Oratio et Benedictio – Edúcas panem de terra		Modlitba a požehnanie – Vyveď chlieb zo zeme
℣. Edúcas panem de terra, allelúja. ℟. Et vinum lætíficet cor hóminis, allelúja. Orémus. Concéde, quǽsumus, omnípotens Deus: ut, qui in sanctíssimo dilécti Fílii tui corde gloriántes, præcípua in nos caritátis ejus benefícia recólimus; eórum páriter et actu delectémur et fructu. Per eúndem Christum, Dóminum nostrum. ℟. Amen. Data eodem modo, ut supra, in prima Statione benedictione. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie jediný verš piesne » 321 - Prosíme Ťa « Post hæc Officians, facta Ss. Sacramento reverentia, et thurificatione præmissa, Ostensorium a Diacono porrectum decenter in manus sumit, illudque ante se tenens, versa ad Altare facie, cantat: ℣. Sit nomen Dómini benedíctum. ℟. Ex hoc nunc, et usque in sǽculum. ℣. Adjutórium nostrum in nómine Dómini. ℟. Qui fecit cælum et terram. ℣. Benedictio Dei, omnipoténtis, Nunc Officians semet vertit ad populum et cum Sanctissimo dat benedictionem cantando: Patris, et Fí ✠ lii, et Spíritus Sancti, descéndat super vos, et máneat semper. ℟. Amen.		℣. Vyveď chlieb zo zeme, aleluja. ℟. A víno nech obveseľuje srdce človeka, aleluja. Modlime sa. Prosíme, všemohúci Bože, dožič nám, ktorí sa honosíme v najsvätejšom Srdci najmilšieho Syna Tvojho a pripomínali sme si jeho zvláštne dobrodenia lásky, aby sme sa im zároveň tešili i úžitok z nich mali. Skrze tohože Krista, Pána nášho. ℟. Amen. Tak ako pri prvom oltáriku, aj tu sa udeľuje požehnanie rovnakým spôsobom. Po modlitbe spieva ľud na požehnanie jediný verš priesne » 321 - Prosíme Ťa « Potom vysluhovateľ pokľakne pred Velebnou Sviatosťou, okadí ju a monštranciu vezme do rúk s pomocou diakona a súc obrátený tvárou k oltáriku spieva: ℣. Nech je požehnané meno Pánovo. ℟. Od toho času až na veky. ℣. Pomoc naša v mene Pánovom. ℟. Ktorý stvoril nebo i zem. ℣. Požehnanie všemohúceho Boha, Teraz sa vysluhovateľ obracia k ľudu, ktorému žehná s Velebnou Sviatosťou spievajúc: Otca, ✠ i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás a zotrvá naveky. ℟. Amen. Kým kňaz spieva tieto verše a dáva požehnanie, všetci si kľaknú.

Sprievod sa vracia do kostola za spevu hymnických piesní. Pri vchode do chrámu zbor spieva hymnus » 525 - Teba, Boha, chválime «, a neskôr za jeho spevu pri „Preto Teba prosíme...“ » 541 - Te Deum laudámus «, teda na pokľaknutie, vysluhovateľ vystúpi na najvyšší stupeň oltára, položí Velebnú Sviatosť na korporál, incenzuje ju ako obvykle a v pokoji čaká na koniec chválospevu. Keď sa ten skončí, diakon alebo samotný vysluhovateľ zaintonuje:

Ultimae orationes		Záverečné modlitby
℣. Benedicámus Patrem, et Fílium, cum Sancto Spíritu. ℟. Laudémus et superexaltémus eum in sǽcula. ℣. Panem de cælo præstitísti eis, allelúja. ℟. Omne delectaméntum in se habéntem, allelúja. Deinde pergit Officiator: Orémus. [Oratio ex Te Deum laudámus] Deus, cujus misericórdiæ non est númerus, et bonitátis infinítus est thesáurus: piíssimæ majestáti tuæ pro collátis donis grátias ágimus, tuam semper cleméntiam exorántes; ut, qui peténtibus postuláta concédis, eósdem non déserens, ad prǽmia futúra dispónas. Deus, qui nobis sub Sacraménto mirábili passiónis tuæ memóriam reliquísti: tríbue quǽsumus, ita nos Córporis et Sánguinis tui sacra mystéria venerári; ut redemptiónis tuæ fructum in nobis júgiter sentiámus. Qui vivis et regnas in sǽcula sæculórum. ℟. Amen.		℣. Nech nás žehná Otec, i Syn i Duch Svätý. ℟. Chváľme a oslavujme Ho naveky. ℣. Z neba si im dal chlieb, aleluja. ℟. Všetku slasť v sebe majúci, aleluja. Potom vysluhovateľ pokračuje modlitbami: Modlime sa. [Modlitba z Te Deum laudámus] Bože, milosrdenstvo Tvoje je bez hraníc a dobrota Tvoja je nekonečne bohatá: ďakujeme Tvojej preláskavej Velebnosti za udelené dary, a keďže vyhovuješ prosbám, prosíme dobrotivosť Tvoju, neopúšť aj nás, ale priprav nám budúce odmeny. Bože, Ty si nám v predivnej Sviatosti Oltárnej pamiatku umučenia svojho zanechal; daj, prosíme, aby sme presväté tajomstvo Tela Tvojho a Krvi Tvojej tak ctili, žeby sme úžitok vykúpenia Tvojho stále v sebe cítili. Ktorý žiješ a kráľuješ na veky vekov. ℟. Amen.

Potom vysluhovateľ nakladie znova kadidlo a okiadza Sviatosť Oltárnu. Následne vezme na seba vélum (humerál), znova vystúpa a prijme monštranciu z rúk diakona, alebo sám ju úctivo vezmúc do rúk, obráti sa k ľudu a zaintonuje:

Tantum ergo Sacraméntum et Genitóri, Genitóque		Prevelebnej tu Sviatosti a Otcu, Synu premilému
„Tantum ergo Sacraméntum...“ » 536 - Pange, lingua, gloriósi (v. 5) « Choro reliquum versículi prosequente; deinde iterum intonat: „Genitóri, Genitóque...“ » 536 - Pange, lingua, gloriósi (v. 6) « Qua stropha per Chorum (usque ad Amen inclusive) decantata, dat benedictionem cum Sanctissimo nihil dicens; quod denuo incensatum in Tabernaculum reponitur. 1. Quoties Tantum ergo Sacraméntum, aut Genitóri, Genitóque strophæ ab Officiante solemniter intonantur, toties eandem a populo stropham decantando continuare ac perficere oportet. 2. Quodsi ante vel post Missam, aut aliam cum Expositione Ssmi peragendam devotionem, Officians more solito Tantum ergo, aut Genitóri, etc. intonet, et chorus aut populus eundem versum continuando concinit, tunc Benedictio cum Ssmo Sacraménto non prius, sed tantum finita stropha datur.		„Prevelebnej tu Sviatosti...“ » 317 - Javte ústa dôstojného (v. 5) « Chór spieva nasledovné verše ako verzikuly, potom vysluhovateľ znova zaintonuje: „Otcu, Synu premilému...“ » 317 - Javte ústa dôstojného (v. 6) « Túto strofu odspieva chór (až po Amen vrátane), vysluhovateľ následne bez slov udelí požehnanie ľudu so Sviatosťou Oltárnou; potom ako Velebnú Sviatosť znova vysluhovateľ incenzuje, odloží ju do Svätostánku. 1. Pri speve veršov „Prevelebnej tu Sviatosti...“ či „Otcu, Synu premilému...“, ktoré zaintonuje slávnostne vysluhovateľ, je potrebné, aby ľud tieto strofy opakovane spieval tak dlho, ako je to potrebné. 2. Pred alebo po svätej omši alebo pri inej pobožnosti, pri ktorej je vystavená Prevelebná Sviatosť, vysluhovateľ zaintonuje zvyčajným spôsobom „Prevelebnej tu Sviatosti...“ či „Otcu, Synu premilému...“, a chór alebo ľud pokračuje v spievaní daných strof, počas čoho nasleduje požehnanie Sviatosťou Oltárnou tak, aby ľud alebo chór dospievali posledné verše strofy až po požehnaní.